Andrej Karlubík, narodený 4. októbra 1985, zrodený pod červenou hviezdou československého impéria, oddaný myšlienke skromnosti a bratstva, túžiaci po starostlivosti, budujúci svetlejšie kameramanské zajtrajšky…
Si bývalý študent GCM. Prečo si sa zapojil do hry?
Bol som fascinovaný. Vedel som, že existujú hry, ktoré sa nazývajú veľkonočnými. A keď som si pomyslel, že aj ja sa budem podieľať na onom pláne, zaliala ma vlna nesmiernej hrdosti. Patrím tejto škole, nezabudla na mňa, nesie ma vo svojom náručí. Som slobodný…
Kto sa ešte podieľal na natáčaní?
Dovoľte, aby som vám predstavil elitu GCM: Matúš Kasáš, Michal Križo, Denis Nagy. Podliehali priamo môjmu veleniu. Niesol som zodpovednosť za ich výcvik, za všetky ich akcie. Dostávali mimoriadne úlohy, ktoré nesmeli vyzerať ako oficiálne akcie, preto boli niekedy aj v civile. Boli ako obyčajní spoluobčania, ktorí z vlastného presvedčenia natáčajú hru.
Ako to zvládli?
Uvedomil som si, že sú to traja najtalentovanejší študenti školy. Mojou úlohou preto bolo neprekážať im a radšej sa starať sám o seba.
Kto ešte patril do vášho tímu?
Redaktorka Beáta Balážová. Obdivoval som jej odvahu. Bola krehká, zraniteľná, a predsa zvláštne silná. Respondentom kládla nepríjemné otázky, s mikrofónom a svojou pokorou stála nad nimi. Vnútorne slobodná, rozhodnutá ísť po svojej ceste nech to stojí, čo to stojí. Myslel som, že ma bude nenávidieť, no ona mala skôr súcit.
Aká je tvoja vysnívaná postava, ktorú by si si chcel zahrať?
Samozrejme hlavná. Chcel by som si zahrať Sergeja. Po prvom predstavení v starom divadle som Maťovi Kopeckému dal do jedla jed na potkany, aby som ho eliminoval a mohol nastúpiť na jeho miesto. Síce mu to podlomilo zdravie, ale rozchodil to. Vo veľkom divadle som to isté spravil Zuzka Orolínovej, lebo som si chcel zahrať aspoň Natašu. Keď jed začínal zaberať, doktorka ju napichala infúziami a Zuzka hrala so sebavedomím ďalej. Nabudúce budem musieť použiť niečo silnejšie: cyankáli, kurare alebo prípravok zo školskej jedálne…
Z tvojej dielne vyšlo viacero filmových spracovaní GCM-áckych hier. Ako šéf kameramanského tímu si súčasťou našich kolektívnych projektov už nejeden ten rôčik. Mohol by si nám opísať, ako si sa stal držiteľom tohto lukratívneho miesta?
To je skôr otázka na sestru M&M. V roku 2007 mi zavolala: „Andrej, bude hra! Môžeš ju natočiť?“ Dnes už volám ja jej: „Sestra bude hra? Môžem ju natočiť?“ … a dozviem sa pravdu. Pravda robí človeka slobodným.
Aká je tvoja úloha teraz?
Zostrihať záznamy z predstavenia a zo zákulisia. Na to sa veľmi teším, pretože kameramani a redaktori to zvládli na výbornú. Mojou hlavnou úlohou bolo zabezpečiť im techniku a príliš im neprekážať. V prvom zostrihu zo zákulisia, ktorý študenti videli na afterparty, bolo mojich záberov asi 10%. Všetko ostatné bola práca Miša, Matúša a Denisa. Boli to najlepší chlapci, akých som kedy poznal. Nikdy sa na nič nesťažovali. Každý ich mal rád.
Prečo to robíš?
Z presvedčenia.
Skôr pre peniaze. Neprinesú ti šťastie.
Nepoučuj ma! GCM mi dáva všetko, čo potrebujem.
Autor: Filip Jakubík, Michal Križo