V dokumentoch GCM je uvedený pod menom Martin Gálik, navštevuje prímu. V spisoch KGB je uvedený ako Sergej Kurdakov - sirota. Dve odlišné osoby, ktoré majú odlišný nielen dátum narodenia, ale aj životný príbeh. Jeden z príbehov už veľmi dobre poznáte. Ten druhý ostáva záhadou. Súdružke redaktorke Irene Molnárovej sa dostalo privilégia priblížiť čitateľom túto zaujímavú osobnosť.
Aké to bolo, keď si sa dozvedel, že budeš hrať hlavnú postavu?
Keď som sa dozvedel o hre, tušil som, že hrať môžu iba vyššie ročníky, tým pádom sa tam nebudem môcť dostať. Ale potom prišla sestra Mária Marthe. Najskôr sme išli spolu s Adamom Lazánim do kabinetu, kde sme celú hodinu biológie čítali. Váhal som, či to budem stíhať, mávam totiž tréningy Neskôr o tri dni prišla sestra Josefa a povedala mi, že som dostal rolu. Strašne ma to potešilo, v prvom rade som dúfal, že spoznám kopu ľudí.
Páčilo by sa ti žiť na stanici aj tu na Slovensku?
Asi nie, teda určite nie. Možno by to bola sranda… Ale ak by som tam stretol niekoho takého ako Ivana, tak to určite hej.
Utrpel si nejaké zranenia počas Ničiho výchovných praktík?
Keď ku mne prišiel počas tretej scény, tak mi vždy stúpil na ruku. Strašne ma to nahnevalo, ale nemohol som sa smiať ani sa zvíjať od bolesti. Raz mi udrel do ruky tak, že som sa naozaj chcel smiať, ale nemohol som. Inokedy mi trafil aj do rebra, ale zvykol som si.
Prečo si neprezradil, kto ťa vtedy v domove zbil?
Lebo nie som „bonzák“. Mám dobré srdce. Keby som povedal zopár mien, tak by u Ničiho nedopadli dobre. On ma viackrát zmlátil a nechcel by som, aby to zažili aj moji „kolegovci“.
Aké si mal pocity, keď ťa tvoji parťáci z klanu vyhadzovali do vzduchu ako vrece?
Keď sme to nacvičovali, tak som mal naozaj smrť v očiach. Zo začiatku ma vyhadzoval aj malý Petrík, ale on bol taký… asi slabší. Potom ho vystriedali. Odvtedy to už bolo lepšie.
Ako je možné, že tvoj kamarát Ivan vyzeral postupom času úplne rovnako aj napriek tomu, že ty si podrástol a zmenil si sa? Používa podľa teba nejaké kozmetické prípravky?
To bol určite Garniere, ja to viem. Krém na vrásky, určite, na 100 %. Ja to viem! Videl som, ako si ho pred zrkadlom natieral.
Akým spôsobom si sa dostal do skladu potravín? A čo si odtiaľ „potiahol“?
Potiahol som odtiaľ jeden vzduch, potom aj druhý a tretí. Tri vzduchy, to inde nenájdem. (smiech) Do skladu som sa dostal aj vďaka kamarátom z klanu. Oni mi urobili menšiu službičku, zbili Ničiho, spolu sme vylomili dvere a potom to bolo už jednoduché.
Vieme, že Diakon bol tvojím verným kamarátom. Mal si túžbu pomstiť ho?
Túžbu áno, ale bolo to nemožné. Ničimu by som zaviazal oči, dal by som ho skrine a pustil dole kopcom. A Irene? To by muselo byť niečo parádne! Dal by som jej blchy do postele. A nad dvere by som jej dal vedro s klincami.
Aký máš vzťah s Matejom Kopeckým (veľký Sergejom)?
Jednoducho som sa s ním dal do reči, lebo poznám jeho frajerku. Je to spolužiačka mojej sestry. On je super, je s ním sranda…
Si spokojný so svojím dospelým Ja? Odporučil by si mu niečo?
Ja som s ním veľmi spokojný. Je super aj po ľudskej, aj po hereckej stránke. Nepáčilo sa mi len to, že bil ženy. To by som mu neodporúčal. Takto sa neožení.
Správajú sa teraz tvoji spolužiaci alebo profesori k tebe inak? Užívaš si slávu?
Neviem, akú slávu myslíš, lebo žiadna nie je. Kamaráti ma berú stále rovnako a ani nechcem, aby ma brali inak. Akurát sa mi častejšie prihovárajú profesori.
Úprimne. Stúpla ti sláva do hlavy?
Nie, aspoň si to nemyslím. Vlastne dúfam, že mi ani nestúpne. Vždy som bol tvrdohlavý, a tak mi nemá čo stúpnuť do hlavy. Spýtajte sa p. p. Raškovičovej, tá to vie najlepšie.
Aké to bolo, keď si odchádzal z javiska po tvojej poslednej scéne na derniére?
Veľa kamarátov sa ma pýtalo, či mi to nebude celé chýbať. Určite bude, ale plakať nebudem. Bolo to všetko veľmi pekné, ale aj pekné veci raz musia skončiť.
Hrať hlavnú úlohu je určite to najlepšie. Objavila sa v hre aj iná rola, ktorú by si si zahral?
Možno rola Nikolaja, šéfa nášho klanu ( Fero Gič).Ten bol úplne úžasný, keď sa ma pýtal. „Dával“ také grimasy. Určite by som bol rád vagabundom alebo aj Ivanom. On bol skvelá postava. Ale aj tak som bol nadmieru spokojný so svojou rolou.
Autor: Petra Molnárová