Vzorom odborného kladenia nepríjemných, no logicky správnych otázok je bezpochyby kadet sovietskej námornej akadémie slovenského pôvodu, ktorý si počas pracovného pobytu v SDKS a DAB nezabúda položiť dôležitú existenčnú otázku: „Kto som?“ Zároveň v tomto tvorivom prostredí nachádza na ňu odpoveď. Je nám nesmiernou cťou predstaviť vám Sergeja Kurdakova v slovenskom znení Mateja Kopeckého.
Čo si myslíš, prečo si hral práve ty hlavnú úlohu?
Lebo mám super divadelný hlas… (smiech) Neviem. Vlastne viem, prečo som ju hral. Ale prečo som bol vybraný? To fakt vážne netuším.
Kedy ti došlo, aké plány má s tebou sr. Mária Marthe?
Sestra Mária Zuzana mi v škole povedala, že sa mám zastaviť na internáte u sr. Márie Marthe. Keď som tam prišiel a zbadal, že tam okrem mňa a sestry nikto nie je, začal som tušiť, aké „pikle“ sa na mňa šijú.
Prečo si to prijal? Mohol si odmietnuť.
Mohol som odmietnuť, aj som chcel. Ale niekto chcel, aby som to prijal, tak som to prijal.
Bolo to prvýkrát, čo si sa stretol so sr. Máriou Marthe?
Nie, stretli sme sa na lyžiarskom, odvtedy som ju začal registrovať. Ale nikdy sme sa nerozprávali.
Aký v tebe zanechala prvý dojem?
Ako sa mohol tento človek stať rehoľníkom? Vôbec som tomu nerozumel. Ona je taký bláznivý umelec. Mne sa to páči. Bolo s ňou kopec srandy.
Zhodnoť klady a zápory hry.
Klady: Vymeškávanie hodín a potravinová starostlivosť na vysokej úrovni. Najväčší bonus bola však izba, ktorú som mal v internáte. Pretože doma som nikdy nemal izbu, do ktorej by viedli len jedny dvere. Bol som z toho hotový. Už len za to sa oplatilo hrať hlavnú úlohu.
Zápory: V telocvični som si tie scény nevedel dobre predstaviť. Stále som to porovnával s predchádzajúcou hrou. Bol som zdeptaný, že to nikdy nebude vyzerať ako Juan, ani na 20 percent. Behali sme po telocvični ako na telesnej. Mali sme tam len ten „gumolín“ a zopár zelených debničiek.
Čo bolo zábavné?
Nacvičovanie vo veľkej telocvični a všetky generálky.
Rozhovory na mikrofón v skorých ranných hodinách. Predstavte si, aké to asi je, keď sa okolo vás objavia tri „natáčačky“, jeden mikrofón a Bea vám začne niečo hovoriť, vy hovoríte tiež a ani neviete čo. Po hodine si uvedomíte, čo ste to vlastne nakecali…
Čo bolo nebezpečné?
Hra, ktorú sme vymysleli s páskou a palicami na vlajky. (Boli to palice, ktoré slúžili v hre ako tyče na červené zástavy.) Skoro sme rozbili plazmu v telocvični.
A ešte bolo nebezpečné moje skákanie zo schodov v tanci More. Raz sa nedali dať odchodové schody preč. Fečo a sestra Mary Nichole mi naznačovali, že nemôžu nimi pohnúť, že musím skočiť tie dva metre a ešte k tomu preskočiť iné zadné schody. Vtedy som sa cítil nebezpečne.
Čo bolo náročné?
Presvedčiť sestru Máriu Marthe o jedenástej večer, že som ešte čulý a že chcem nacvičovať monológy. (smiech) A ranné vstávanie.
Čo bolo povzbudzujúce?
Pán Perger (profesionálny scénograf) mi po prvej generálke povedal len toľko, že sa mám uvoľniť a nebyť drevený. To bolo všetko. Myslel som si, že bude mať veľa pripomienok. To ma veľmi povzbudilo, asi som to celkom dobre zahral.
Ktoré scény boli najťažšie?
Tretia razia – Neviditeľná ruka.
Prečo?
Pretože som nemal žiaden objekt, o ktorý by som sa mohol oprieť. Keď vás niekto chytí za ruku, dá sa lepšie zahrať to, že vám ju aj silno zovrel. Ale mňa nechytilo nič a mal som zahrať všetko.
Čo povieš na scénu Pašovanie a na tvoju kompániu Ligač, Fečo, Cvíčo?
Bolo to super. Ligač nikdy nepovedal text rovnako. Fečo sa potom strácal, sr. Mária Marthe mala nervy a museli sme ísť od začiatku. Chudák Mišo. Ten tam len tak sedel a nikdy sa nedostal k svojej replike, keďže Ligač to vždy zbabral. Bola to vždy strašná haluška.
A čo razie?
Celkom som si užíval, ako som tam bil Beu. Ona asi moc nie. Mala sem-tam aj modriny. Sem-tam som ju trafil. Najlepšie ale bolo, keď som kopal do Dominika Švarala.
Ty si mu to vlastne vrátil?
Áno, vrátil som mu to. Lebo on ma v Pašovaní zapichol ako také prasa.
Prečo sa z pašeráka Dominika stal zrazu kresťan?
Lebo sestra Mária Marthe to tak chcela. Neviem, čo koluje v kuloároch. Ja sa im vyhýbam. Ale v tejto hre musíte robiť to, čo chce sestra Mária Marthe.
Ona je diktátor?
Áno. Istým spôsobom je to celé taký totalitný režim, hra aj zákulisie. Práve preto sa to tak dobre hrá, lebo ste stále v tom, žijete v totalite, totalitu hráte.
Vidíš paralelu tej doby k dnešnej?
Vidím tam ten istý problém, len v inej forme. Vtedy išlo o rozvrat cirkvi zvonku a teraz zvnútra. Je to zapríčinené našou ľahostajnosťou.
Sergej mal zaujímavý život. Vidíš sa v ňom v istých situáciách alebo si úplne iný?
Máme spoločné len to, že aj on bol veľký športovec. Inak sme úplne rozdielni. Obaja sme mali iné životy. Ja som vyrastal v kresťanskej rodine a neviem si predstaviť, že by som nevedel nič o Bohu.
Kto vlastne si?
Kto som? Len suchá tráva.
Keby si mal ísť do toho znovu, čo by si robil inak?
Druhýkrát by som do toho nešiel. (smiech)
Máš obľúbený výrok?
Na derniére sme si s chalanmi na scéne Pašovanie dorobili text. Pôvodná verzia bola:
Ja: „Dobre, ale chcem tretinový podiel z každého zisku.“
Mišo: „Vedel som, že sa dohodneme.“
My sme to potom doplnili. Ligač začal počítať na prstoch, tváril sa, že do päť ešte naráta a zahlásil: „Mne to nevychádza.“
Fečo: „Šak sme štyria!“
A Mišo to zaklincoval: „Aťa, paťa!“ V tej chvíli som bol odrovnaný.
Ty a tvoje kostymérky
Najlepšie na svete sú Anička Gocmanová a Hela Páleníková. Anička sa dokonca kvôli mne naučila viazať kravatu.
Ty a Nikiforov (Juri Kováč)
V telocvični som sa nemohol prestať smiať. Strašne na mňa kričal. Tak hlasno vibroval, že som cítil chvenie na mojich lícach. Všetkých vraj opľul, mňa nie. Ďakujem ti, Nikiforov. Bol peckový. A keď zadrel „zväz záhradkárov“ na derniére, skoro som sa neovládol a začal sa smiať.
Ty a Orlov (Tomáš Pilka)
Na začiatku povedala sr. Mária Marthe, že je to katastrofa. Vraj nevedela, či sa po jeho prejave chce človek stať antikomunistom alebo komunistom. Časom sa veľmi zlepšil. Mohol som sa potom od neho odpichnúť v mojej replike, ktorá nasledovala po jeho výstupe. V divadle hral super. Tomáš je super človek. Stále nosil ten svoj repráčik, počúval dobrú hudbu.
Ty a malý Sergej
Maťko Gálik je fajn. Spoznali sme sa až na generálke, pretože on mal nácviky hneď poobede, kedy som ja ešte sedel v škole. Bol super a bola s ním sranda.
Ty a otec Larry (Mišo Fibich)
Je to fyzik. Čo vám poviem. K tomu nie je čo dodať. Sme ako bratia.
Ty a Viki (Viktória Remeňová)
(smiech) Počas našej vážnej scény sme si na papier kreslili facebook a chatovali. Hocikto tam hocičo písal. Bola to sranda. Nemohol som sa na ňu pozerať, lebo by som sa musel začať smiať.
Ty a Nataša (Zuzka Orolínová)
Mali sme taký profesionálny vzťah.
Myslíš si, že sa hodila na túto úlohu?
Hrala dosť presvedčivo. Vo veľkom divadle mala dve dobré predstavenia. Hrala tak presvedčivo, až som si myslel, že sa rozplače. Najskôr som sa bál, že som ju silno sotil na zem. Bol som z toho rozhodený. Keď sme prišli do zákulisia, celá vysmiata mi hovorí: „Super! Dali sme to! Aj pesničku!“ A ja: „Čo?!“ Bola dobrá, dobre to hrala.
Teraz, keď je po hre, vrátilo sa všetko do starých koľají? Pociťuješ väčší záujem o svoju osobu? Zmenilo sa niečo?
Nie je to také ako predtým. Niečo sa určite zmenilo. Nenapísali sme to uhlíkovou ceruzkou a teraz to vygumujeme. Nemyslím si, že je väčší záujem o moju osobu. Ale mám aj vtipné príhody… Idem si po meste a niekto kričí: „Sergej!“ Potom mi podáva ruku. To sa mi stalo asi dvakrát.
Ako si sa pripravoval pred predstavením?
Nechal som si pichnúť infúziu v nemocnici, v starom divadle som si musel poriadne vyfúkať nos, streknúť propolis. Bol som taký vystrašený, že som sa aj modlil. Ja som sa vážne modlil.
Čo sa ti páčilo v zákulisí?
Všetko. Raz sme sa s chalanmi v zákulisí stavili, koľko párikov vznikne. Odvtedy sme mali srandu až do konca hry. Ešte sme sa zabávali, keď išiel Dano Mago na scénu. Chudák Dano mal tancovať, hrať v raziách a v pašovaní. No vyvrtol si členok. Nemohol hrať v starom divadle. Ale do nového ho sr. Mária Marthe vzala a vymyslela mu úlohu, mal chodiť o paličke. Super mu to sadlo, veď bol „podvrtnutý“. Na scéne Žobranie mal skvelú repliku: „Pomôž si sám!“ Vždy sme všetci v zákulisí čakali na túto jeho vetu a keď ju povedal, boli samé smiechoty.
Čo povedali vaši, keď ťa videli v hre?
Tatino: „No si po mne.“ (Hrával kedysi divadlo.) A mamina mala slzy v očiach. Veľmi sa tešila.
Čo by si odkázal svojmu nasledovníkovi, ak bude ďalšia hra?
Nech určite do toho ide. Jedenkrát sa to oplatí zažiť, druhý nie. (smiech) A nech sa necháva rozmaznávať sr. Máriou Marthe. Ona to fakt vie.
Čo myslíš, prečo to robila?
Aj ja som sa jej pýtal: „Prečo to robíš? Pre peniaze?“ (pozn. redakcie: replika z hry)
A ona: „Pre tvoje psychické zdravie.“
Máš nejaký odkaz pre ďalšie GCM generácie a pre sr. Máriu Marthe?
Táto škola sa oplatí, pretože kto tu chce nadobudnúť vzdelanie, tak ho nadobudne. Nemyslite si, že keď idete na nejakú inú školu, že vám to tam nasypú len tak do hlavy. A čo sa týka hry, rád by som odkázal sr. Márii Marthe, aby s tým neprestala, ale pokračovala ďalej.
Autor: Timo Kuma