Redaktori milujú otázky na telo, respondenti nie. Prišla chvíľa pozrieť sa pravde do očí. Odporúčame brať nasledovné otázky a najmä odpovede maximálne vážne. Prečo? Dozvieš sa v nich pravdu. Pravda robí človeka slobodným.
Prečo sme nevideli zbor počas predstavenia?
Sr. Mária Marthe: Pretože niektoré dievčatá mali krátke sukne, a to sme nemohli riskovať. (smiech)
Prečo ste rozdelili zbor v Starom divadle na dve samostatné jednotky?
Sr. Mária Marthe: Po konflikte s krátkymi sukňami sme hľadali nové riešenie ako a kde upratať spevákov. Uvažovalo sa nad priestorom vo výťahu alebo v kotolni. Lenže tam by museli byť všetci spolu a oni chceli spievať stereo.
Prečo musela hrať Lucia Miklášová na akordeóne pod schodmi?
Sr. Mária Lucia (gitaristka): Vždy, keď začala hrať, vžila sa do toho tak veľmi, že sme ju museli „upratať“ na miesto, kde by sme ju mali viac pod kontrolou.
Jakub, o tebe je všeobecne známe, že máš dobré srdce. Keby si mal možnosť darovať svoj zadovážený tovar zo scény Pašovanie niekomu z profesorského zboru, komu by si dal značkové hodinky, tabak, zlatú retiazku? Prečo?
Jakub Ligač alias Vasil: Úprimne povedané, najradšej by som nepašoval vôbec, lebo oberám tým náš milovaný štát o DPH. Pri hodinkách by som otázku otočil opačne. Komu by som ich nedal? Asi p. p. Pavlovi Žebrákovi, aby nechodil na hodiny načas. Ak profesor mešká, je to pre študentovu dušu ten najlepší pocit.
Tabak by som z vlastnej skúsenosti dal tomu, kto chce podmienečné vylúčenie. V prípade záujmu sa mi ozvite osobne.
Zlatá retiazka by asi išla k p. p. Petrovi Kopčekovi, lebo ono to nie je len taká retiazka. Je multifunkčná, dá sa použiť namiesto vlečného lana na auto. Ak sa mu pretrhne klinový remeň na motore, retiazka ho môže plnohodnotne nahradiť , a zároveň je to stále šperk. Ale dúfam, že ju použije len na tú estetickú funkciu.
V každom predstavení spievaš: „…som slobodný …” Prečo?
Cvíčo alias Ivan Černega: Táto fráza má v mojom podaní dva významy. A síce, že si zúfalo hľadám partnerku, ktorá by vo mne skrotila zločinecké chúťky. Hľadám ju preto týmto spôsobom, lebo hlboko vo svojom podvedomí som plachý a veľmi hanblivý. Nedokážem viesť súvislý rozhovor s osobou opačného pohlavia, a preto je pesnička s príznačným textom jediné a krajné riešenie môjho duchovného a citového rozpoloženia … Jednoducho sa cítim sám a nemilovaný. To je dôvod, prečo kradnem, močím na verejnosti a sprejujem steny na moskovskej stanici. Kvôli týmto priestupkom som väčšinu času ubytovaný vo väznici, čiže moja sloboda je obmedzená na minimum. To je druhý význam tejto frázy. Stretnutie so Sergejom bolo šťastím, lebo čistou náhodou ma prepustili na podmienku za dobré správanie (umýval som väzenské záchody).
Aká bola tvoja príprava na rolu opilca, vagabunda, pašeráka?
Šimon Vontorčík:
Na opilca:Pil som čaj, 72-percentný.
Na vagabunda: Podľa mojich rodičov prebiehala už celých 14 rokov, odkedy sa narodil môj mladší brat a ja som mal koho tyranizovať.
Na pašeráka: Sr. Mária Zuzana sľúbila, že budeme fajčiť cigarety, preto som sa dal na to nahovoriť. Vyberal som peniaze z vreciek a „rozdával” ich. Bola to najhoršia príprava zo všetkých troch. Obetoval som pre ňu celé vreckové.
Ako si doma trénovala vlnku?
Žofka Kudlačáková: Pravidelne som si chodila zaplávať do rieky Nitry. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.
Čo ti napadlo počas tvojej scény, keď si uvidel, že v prvom rade priamo v strede sedia profesorky Vlasta Ďurfinová a Zuzka Beňová?
Tomáš Pilka alias súdruh Orlov: Celý čas som myslel na to, ako ma p. p. Zuzka Beňová nepustila raz cez hodinu na záchod. Preto som sa vedel na scéne tak správne vyhecovať a vôbec mi to nevadilo.
Prečo spávaš v sklade potravín?
Peťa Molnárová alias Irenka:
V potravinovom sklade spávam ako stráž. Musím sa priznať, že sa v noci často zobúdzam. Potrebujem si na niečom pochutiť a moja osobná izba je priďaleko. Stráž mám ale iba každý druhý deň, striedam hliadku so súdruhom Alexandrom Ničmanom. V deň, keď sa Dakov dostal do skladu, bol deň Ničiho služby. Dôverovala som mu!
Prečo ťa opustila Lea Žáková?
Marek Viskup alias Niči: Tento fakt ma veľmi zarmútil. Už ju omrzeli búrlivé prechádzky s kocúrom v čižmách. Nebol som pre ňu dosť atraktívny. Aj keď zelená košeľa zo sekáča bola fajn, myslím. No čo už, bez peňazí je to ťažké!
Prečo si opustila Ničiho?
Lea Žáková: Dostala som ponuku od niekoho vyššie postaveného a bohatšieho. Uprednostnila som spoločnosť súdruha Nikiforova. Nemala som čas zahadzovať sa s Ničim.
Čo si želáš, keď sfukuješ sviečky na razii?
Tomáš Švec: Želal som si, aby som sa nezačal smiať pri pomyslení na to, čo si zase Nikiforov vymyslí, keď bude ziapať.
Peťo Radvan: Želal som si, aby sa mi od nich nechytili šaty. To som si vážne želal.
Peťo Mošať: Vždy som si želal trocha akčnejších protivníkov. Ako tretí najlepší boxer v Sovietskom zväze som musel čeliť oveľa náročnejším súperom. A títo kresťania sa vôbec nebránili. Bola to nuda.
Prečo si počas nácvikov hry zorganizoval protiakciu – točenie filmu Hviezdne vojny?
Peťo Mošať: Celá akcia nebol iba môj nápad. Stretli sme sa partia ľudí, ktorí boli sklamaní z nášho hereckého obsadenia, resp. neobsadenia v divadelnej hre Patrím k vám. Môj najväčší pomocník Matúš Kasáš si brúsil zuby na hlavnú postavu, Marek Laktiš túžil hrať súdruha Orlova, Mirka Hudecová chcela byť Natašou a ja som mal byť obsadený do úlohy Dimitrija Nikiforova. Natáčanie Hviezdnych vojen počas nácvikov sa nám zdalo ako výborná príležitosť na sabotovanie divadelnej hry. V našom filme sme si všetci splnili svoje sny o adekvátnom hereckom obsadení.
Vrahom je K(k)ováč, nie záhradník. Prečo hrá Juraj Kováč vždy záporné postavy?
Sr. Mária Marthe: Pretože v osobnom živote je to mierumilovný človek. Ani muche by neublížil. Je tichý a nenápadný. Pred touto hrou ma prosil, aby som ho naučila kričať, byť drsným chlapom, ako sú jeho spolubývajúci na internáte ( Šimon Rábara, Marek Fečo). A keď sa dozvedel, že bude strieľať, zaliala ho vlna nesmiernej radosti. Len som mu splnila jeho prianie.
Prečo sa hra skončila tragicky – výstrelom a smrťou? Nechceli ste happy end?
Sr. Mária Marthe: Veď sme aj mali happy End. Splnila som prianie Jurajovi Kováčovi. To nie je dostatočný happy End?
Autor: Aďa Jakušová, sr. mária mARTthe