Nepatrná, avšak veľmi rozporuplná postava, ktorá spôsobuje zmätok mnohým divákom. Áno, je to on, Dominik Švaral, neúspešný vrah i zbožný kresťan v jednej osobe.
Dominik, keď si išiel do hry, vedel si, že budeš hrať dve postavy?
Nevedel.
Aké boli tvoje pocity, keď ti sestra povedala, že okrem kresťana budeš hrať aj vraha?
Zmiešané. Bol som aj rád, lebo taká postava je celkom zaujímavá a vtipná. Zároveň som ale vedel, že to zaberie nejaký čas, a tak budem mať menej času na iné aktivity.
Bolo náročné tak nemilosrdne zapichnúť Sergeja?
Vôbec nie, robil som to profesionálne.
Máš na to nejaký špeciálny výcvik? Alebo si absolvoval „zapichávačský“ kurz?
Robil som to od srdca. Keď už máš nožík v ruke, tak to ide ako na bežiacom páse. Pichneš a odbehneš. Akcia sa podarí podľa toho, s akým nasadením ideš niekoho zavraždiť.
Mal si od svojich kumpánov sľúbenú aj nejakú odmenu za to, že zabiješ Sergeja?
Áno, sľúbili mi najväčší podiel, pretože som mal odviesť najväčšiu prácu. Zahladiť stopy po vražde totiž nie je ľahké. Keby som bol hnusák, mohol som zhrabnúť všetky peniaze, veď som mal zbraň. Ale som charakter, a preto každý dostal svoj podiel.
Vraj kostým súdruha Nikiforova je jedným z najťažších v Európe. Aký je ten tvoj? Všimli si ľudia, že si v ňom oblečený práve ty?
Môj kostým mi svojou váhou nerobil nijaké problémy. Veľmi veľa ľudí ma v ňom nespoznalo, to bol aj zámer, chcel som ostať v utajení.
Ako si vnímal nosenie kožených rukavičiek?
Bolo to také profesionálne. Cítil som sa ako profesionálny vrah a veľmi ma bavilo s nimi žmýkať.
Žmýkať čo? Skús nám to popísať.
Zvuk, keď sa otrie koža, tak to je také…(pozn. redakcie: Dominik začína vydávať podivuhodné zvuky podobajúce sa na kvičanie prasiatka.)
Stal sa vám niekedy pri scéne Pašovanie nejaký trapas? Odhaľ nám niečo zo zákulisia, čo bežný smrteľník nevidí.
Stal sa a poriadny. Bolo to na poslednom vystúpení. Povedal som si, že musím Sergeja úplne doraziť. Obyčajne som ho bodol raz. Aby to ale vyzeralo drsnejšie, akčnejšie, uštedril som mu teraz dve rany z milosti. Trošku to nevyšlo, pretože pri druhom bodnutí sa mi rozsypal nožík v ruke a zostala mi iba rúčka. Našťastie, nikto si to nevšimol. Pri nasledujúcich štyroch scénach sme potom lovili z javiska jednu súčiastku po druhej.
Povedz nám niečo o tvojej druhej postave.
Bol to dosť veľký skok zmeniť sa z chladnokrvného vraha na mierumilovného kresťana, ktorý sa nebráni, ani keď ho mlátia do krvi. Inak som bol spokojný. Je to taký dobrý pocit. Necítil som sa už tak previnilo, keď som sa nakoniec polepšil.
Čo zapríčinilo tvoje obrátenie? Mal si podobnú skúsenosť ako Sergej? Pomohlo ti k tomu nejaké veriace dievča alebo si mal svoju vlastnú cestu?
Bol som už skúsený vrah a nahrabal som si až do smrti kopec peňazí, a tak som vraždy jednoducho zavesil na hák. Chcel som skúsiť niečo nové. Zohnal som si, čo bolo treba, aj kresťanský oblek. Ani správanie nebolo ťažké zmeniť.
Aké boli tvoje pocity, keď si opäť uvidel živého Sergeja? Nebolo to pre teba sklamaním?
Vedel som, že svoju prácu som urobil profesionálne, preto som nebol na seba nahnevaný. Nehneval som sa ani na Sergeja, veď on za to nemohol. Nahnevaný som bol jedine na doktorov, ktorí dokázali vyliečiť môj fatálny úder.
Nezatúžil si opäť vytiahnuť nožík a zapichnúť ho do Sergeja?
Už nie, pracoval som vždy len pre peniaze. Keď som nemal zaplatené, nemal som potrebu zabíjať.
Takže tvoje zabíjanie bolo čisto pre peniaze?
Áno, máš peniaze, máš všetko.
Ako si prežíval nácviky?
Na začiatku boli trochu nečakané. Samozrejme, utŕžil som aj nejaké rany.
Boli k tebe tvoji trýznitelia jemní?
Nie, oni predsa nemôžu byť jemní, to by neboli eštebáci. Hrali to s plným nasadením, ako bolo treba.
Mal si aj nejaký rituál predtým, ako si vstúpil na scénu?
Keď som bol vrahom, upravil som si klobúk čo najlepšie, aby som nadobudol taký ten „vrahovský“ šmrnc. Keď som bol kresťanom, snažil som sa vyhodiť zo seba všetko, čo zostalo z pašovania a snažil som sa trošku usmiať, zahĺbiť do seba a sústrediť sa na Boha.
Do hry si sa zapojil ako herec, ale tiež aj ako spevák. Ako sa ti spievalo?
Udýchane, lebo behať po scéne je náročné. Bol to ale aj relax po výprasku.
Máš nejaký odkaz na záver pre svojich fanúšikov?
Snažte sa odčiniť svoje omyly!
Autor: Timo Kuma