David Sedmák. Siedmak v Základnej škole svätého Svorada a Benedikta v Nitre. Pred dvoma rokmi preslávený ako malý Juan. Odštartoval svoju hereckú kariéru ako raketoplán smerujúci na Mesiac. Ohúril mnohých. Získal si srdcia dievčat, nielen jeho vekovej kategórie. Dnes známy ako Diakon, pravým (menej známym) menom Sáša. Rád SČASTI využíva citoslovcia. Na prvý pohľad šedá myška, no v skutočnosti niekto celkom iný.
David, nie Dávid. Tí, ktorí majú tú česť poznať sa s takou celebritou, ako si ty, možno ani netušia, akými aktivitami sa zaoberáš vo svojom voľnom čase. Akými?
Hranie sa na mobile (ale len občas). A ešte plávanie, tam mám post 64.
A to je aký?
Ja neviem. (smiech) V skutočnosti žiadny.
To, čo sa odohrávalo počas hrania predstavení, sa dá nazvať divadelný ošiaľ. Teraz žijú všetci Slováci tzv. hokejovým ošiaľom. Čo má hokej spoločné s divadlom?
Akurát tak padanie a vstávanie. A ešte to, že nácviky a tréningy sú podobne ťažké. Zúčastnených stoja dosť veľké nervy, ale prinášajú určite aj zábavu.
Kam pôjdeš, keď dokončíš základnú školu? Poctíš naše staré dobré GCM a predĺžiš si pracovné miesto herca u sr. Márie Marthe?
Uvažoval som nad tým, lebo účinkovanie v divadle je celkom zábavné a dobré. Do úvahy pripadá aj Párovské alebo Piaristické gymnázium, tam však nemajú takéto divadelné príležitosti.
Ako hodnotíš svoj herecký výkon? Nakoľko si sa dokázal vžiť do role Diakona?
Úuuu, nehodnotím to záporne, aj keď padanie nemuselo byť až úplne na zem. Dalo sa to prežiť. Na začiatku to bolo trochu ťažké, mal som rešpekt pred tým pádom. Sčasti som si už aj zvykol na modriny, ba dokonca som si raz udrel aj hlavu.
Ako si sa cítil, keď ti sr. Mária Marthe oznámila, že umrieš? Vedel si o tom?
Absolútne som to nevedel, no bol som trošku (veľmi) prekvapený. Očakával som to vzhľadom na to, že som bol ostrieľaný odpadávač.
Obviňuješ niekoho zo svojej smrti?
Áno, najviac obviňujem zákernú Irenu, ktorá nám nedala ani kúsoček chleba. Dala nám len nejaké sušené neviem čo. Mohla nám toho dať viac, možno by som neumrel.
Keby si neumrel, ako by mal Diakon zasiahnuť do nasledujúceho deja?
Myslím, že celý príbeh by bol iný. Sergej by zistil pravdu o Bohu skôr. Možno by sa vyskytol ako kresťan na raziách a nedostal by ocenenie od súdruha Orloja. (pozn. redakcie: Orloj= Davidova prezývka pre súdruha Orlova)
Viackrát sa počas tvojej slávnej scény stalo, že keď si sa predstavil menom Diakon, hľadiskom sa prehnal smiech. Naznačuje táto prezývka niečo ohľadom tvojej budúcnosti?
Niečo na tom pravdy bude. Som rád, že mám aspoň prvý stupeň kňazstva. Dúfam, že v ďalšej hre postúpim vo svojej kariére na vyšší post a skončím ako biskup. (smiech)
Pri záchrane Sergejovej ťažko krvácajúcej ruky si podal neskutočnú zdravotnícku pomoc. Musel si pred predstavením absolvovať kurz prvej pomoci alebo ťa tam réžia poslala ako čistého amatéra?
Sr. Mária Zuzana mi podala kurz prvej pomoci, iba taký malý. Takže som nešiel na scénu ako úplný amatér, ale sčastisom si musel veci domyslieť sám.
Sergej sa v tejto istej scéne dozvedá o niekom, koho nazývajú Ježiš Kristus. Mal si tam naozaj strhujúci prejav z Biblie. Čo sa v skutočnosti skrývalo na stranách knihy, v ktorej si listoval?
Mal som dva typy kníh. Na skúškach som mal knihu chemických vzorcov. Na predstaveniach to bola nejaká anglická próza. Sčastisom to vedel aj prečítať, a preto som si v zákulisí rozširoval slovník.
Každému je jasné, že javisko je forma. Ale čo zákulisie? Nadviazal si nejaké kontakty? Získal konexie?
Našiel som tam veľmi veľa kontaktov. Nové sestričky, nových hercov, veľmi milých hercov a špéci novú dvojtvárnu Irenu. Kamaráti herci mi pomohli zahnať trému, ktorú som mal pred výstupom na javisko a po odohratí mojej pasáže som zažil veľa zábavy.
Keď už sme pri tých konexiách. Čo myslíš, ako je možné, že si sa znova objavil v ďalšej hre ako jedna z dôležitejších postáv? Máš protekciu u režisérky?
Myslím, že som očaril sr. Máriu Marthe svojím neodolateľným pohľadom a úsmevom. Takže nemala veľmi na výber.
Necítil si sa podceňovaný alebo odvrhnutý zo strany mladých „antipionierov“, keďže sa v ich bande veľmi neobjavuješ?
Sčasti ma to veľmi sklamalo. Myslel som si, že ma medzi seba zoberú, ale bolo zrejmé, že sa tak nestane. Oni boli na jednej strane a ja na druhej.
Ako myslíš na jednej a druhej strane?
Oni boli vagabundi, vandali. Robili, čo sa im zachcelo. To som sčasti robil aj ja. Na strane druhej ja som poslúchal, počúval som nariadenia, čo bolo v rozpore.
Aký máš vzťah ako Diakon k svojim vychovávateľom?
Zaujímavý. Panuje tam dosť veľká pretvárka, intrigy a násilie. Nemal som ich rád. Ale ináč to bolo čisto profesionálne. A naučil som Irenu lúskať.
Pred dvoma rokmi si účinkoval v hre Juan de Dios ako mladšia verzia hlavnej postavy Juana. Ako si sa vyrovnal s faktom, že v hre Patrím k nám nebudeš hrať malého Sergeja?
Vzal som to športovo a mal som menej textu, za čo som bol vďačný, lebo som mal v tej dobe toho naozaj dosť. Napriek tomu som sa učil aj Sergejove texty, ak by som ho musel alternovať. A nebolo by veľmi dobré, keby hral vo viacerých hrách hlavnú postavu jeden človek, mýlili by si ma.
Dokonca som bola svedkom zaujímavého úkazu. Páni zvukári si ťa totiž zapísali ako malého Juana, tak ťa aj počas zvukových skúšok oslovovali. Nemal si nutkanie textovať repliky z hry Boží blázon?
Už som bol preladený na 20. storočie. Ako som spomínal, už som sa „prepol“ na prítomnú rolu a sčasti som staré texty už aj zabudol.
Ako si zvládal presun zo 16. storočia do 20. storočia v priebehu dvoch rokov?
Mal som taký špeciálny stroj, ktorý sa volá Časostroj. Psychicky to bolo náročnejšie, ale dalo sa to zvládnuť. Neutrpel som pri tom žiadnu psychickú ujmu.
Zaujímavá je aj skutočnosť, že v oboch hrách, v ktorých si hral, si sa musel „zložiť na zem“. Objasni nám rozdiel medzi druhmi tvojho obvyklého hrania sa na chrobáka.
V prvej hre som odpadol, no tam to bolo lepšie, lebo ma zachytil seňor Francesco (Patrik Režo). Musel som sa na neho spoľahnúť, lebo keby ma nezachytil, bol by som strašne naštvaný. V tejto hre som sa spoliehal sám na seba a na divadelné dosky, aby na nich nebol žiaden klinec. Zvládol som to na výbornú. Nemusel som mať opravné skúšky. A aby som nezabudol spomenúť, po páde v tejto hre som sa už nepostavil. Vlastne postavil, ale až v tme počas prestavby, keď som sa musel „odpratať“ z javiska. To bola tragédia.
Bola v hre nejaká postava, ktorú by si si rád zahral?
Toho Nikiforova a ešte určite aj jedného z pašerákov. Hlavne Vasila s peniazmi (Jakuba Ligača). A možno by som skúsil aj Irenku, v rámci odplaty, ale Irenka by musela hrať mňa. To by som si užil!
Autor: Petra Molnárová