Osoba, ktorá sa počas posledných mesiacov usmievala len málo. Osoba, ktorú bežný smrteľník len tak nezočil. Osoba, ktorá chodila neskoro spať a vstávala skoro ráno. Osoba, ktorá chcela, aby pripravovaná hra Patrím k vám bola doteraz tou najlepšou, akú kto uzrel v podaní študentov GCM. Áno, máte pravdu. Ide o sestru Máriu Marthe. Vychutnajte si exkluzívny rozhovor s režisérkou roka 2014.

Andrej Karlubík, narodený 4. októbra 1985, zrodený pod červenou hviezdou československého impéria, oddaný myšlienke skromnosti a bratstva, túžiaci po starostlivosti, budujúci svetlejšie kameramanské zajtrajšky…

Vzorom odborného kladenia nepríjemných, no logicky správnych otázok je bezpochyby kadet sovietskej námornej akadémie slovenského pôvodu, ktorý si počas pracovného pobytu v SDKS a DAB nezabúda položiť dôležitú existenčnú otázku: „Kto som?“ Zároveň v tomto tvorivom prostredí nachádza na ňu odpoveď. Je nám nesmiernou cťou predstaviť vám Sergeja Kurdakova v slovenskom znení Mateja Kopeckého.

Aká je pravda o skutočnej Nataši, ktorú sme všetci sledovali počas predstavení a držali jej palce? Aj vy ste si mysleli, že ten príjemný hlas patrí Zuzke Orolínovej z 3.B? Omyl! Takáto šokujúca informácia zrazí na kolená aj najsilnejších a najtvrdších chlapov z vojenskej akadémie. Nataša Zdanová nie je Nataša Zdanová! Kto to ale potom je? Koho hlas diváci naozaj počuli?

V dokumentoch GCM je uvedený pod menom Martin Gálik, navštevuje prímu. V spisoch KGB je uvedený ako Sergej Kurdakov – sirota. Dve odlišné osoby, ktoré majú odlišný nielen dátum narodenia, ale aj životný príbeh. Jeden z príbehov už veľmi dobre poznáte. Ten druhý ostáva záhadou. Súdružke redaktorke Irene Molnárovej sa dostalo privilégia priblížiť čitateľom túto zaujímavú osobnosť.

David Sedmák. Siedmak v Základnej škole svätého Svorada a Benedikta v Nitre. Pred dvoma rokmi preslávený ako malý Juan. Odštartoval svoju hereckú kariéru ako raketoplán smerujúci na Mesiac. Ohúril mnohých. Získal si srdcia dievčat, nielen jeho vekovej kategórie. Dnes známy ako Diakon, pravým (menej známym) menom Sáša. Rád SČASTI využíva citoslovcia. Na prvý pohľad šedá myška, no v skutočnosti niekto celkom iný.

Nepatrná, avšak veľmi rozporuplná postava, ktorá spôsobuje zmätok mnohým divákom. Áno, je to on, Dominik Švaral, neúspešný vrah i zbožný kresťan v jednej osobe.

Poznáte ich veľmi dobre. Nerozlučná dvojka Beba Belovičová a Ľuboš Topor. Choreografi, ktorí dokážu aj z dreva vykresať tanečníkov. Optimisti, ktorí už niekoľko rokov veria v tanečný zázrak v podaní GCM. Umelci, ktorí tancom vyrozprávajú každý príbeh písaný rukou sr. Márie Marthe.

Máte často stuhnutý krk? Bolia vás kríže? Stratili ste chuť do života? Máme pre vás skvelú ponuku ako žiť bez bolesti a trápenia. Terapia tanca je to správne riešenie na váš problém. So svojimi skúsenosťami sa s nami podelila Dominika Bédiová.

Veľkou hviezdou tohtoročnej hry bol nezabudnuteľný tanečník, námorník a kadet Jozef Ľudovít Solčanský alias Viktor Metvejev alias lietajúci ringišpír. Je to kus chlapa, fiťúz, matematik a dobrák v jednej osobe.

Každá hra potrebuje svoje trapasy. Bez nich by to nebolo ono. O jeden z nich sa postarala herecká dvojka Nikiforov a Azarov. A možno vôbec nešlo o trapas, ale o zámer… U Rusov si človek nie je nikdy istý. GCM Television chcela vylúštiť túto hádanku hneď za horúca po predstavení.

Kto by si už len trúfol urobiť rozhovor s tou najtalentovanejšou reportérkou a najsympatickejším kameramanom všetkých GCMáckych čias? Sú tu len dvaja ľudia, ktorí prichádzajú do úvahy: ona sama a on sám. Vlastne nie sami, oni spolu. Veď sú spolu!

Redaktori milujú otázky na telo, respondenti nie. Prišla chvíľa pozrieť sa pravde do očí. Odporúčame brať nasledovné otázky a najmä odpovede maximálne vážne. Prečo? Dozvieš sa v nich pravdu. Pravda robí človeka slobodným.

Neoddeliteľnou súčasťou a najvernejším divákom našich divadelných hier je pán riaditeľ Karok Žák. No nie je iba divákom, ale aj aktérom. V hre Patrím k vám mal sólový výstup v prológu, ktorý začínal slovami Svätá Rus. Na tieto slová sa čakalo vždy s napätím v zákulisí. A tak na derniére nemal príhovor len pán riaditeľ na javisku, ale aj herci v zákulisí, ktorí spolu s ním otvárali predstavenie s dnes už slávnou replikou. Všetkých prítomných naladil na správnu nôtu, v duchu ktorej sa nieslo každé predstavenie, najmä derniéra.

Volám sa… Nie, nie som Sergej Kurdakov. Volám sa Dimitrij Nikiforov. Kapitán Dimitrij Nikiforov. Väčšina z vás ma pozná ako toho, čo strieľa, príp. toho, čo mu to nevystrelilo. Istá skupinka mladých mužov ma interne nazýva ten, čo tak škrieka a pľuje. Áno, taká je moja maska, taký som na pódiu, taký som navonok. A vnútri?

V kuloároch sa už mnoho na túto tému narozprávalo, mnoho sa popísalo. Ako zodpovedná osoba som mal k danej skutočnosti zaujať stanovisko. Avšak táto otázka zostáva pre väčšinu našich dychtivých čitateľov naďalej nezodpovedaná. Odkedy som sekol s vraždením a dal sa na novinársku dráhu, zhromažďoval som materiály a hľadal spôsob, ako vám celú vec objasniť. Dnes sa sen stal skutočnosťou.

Bang! Sergej padá. Svetlá zhasínajú. Búrlivý potlesk. Diváci vstávajú. Standing ovations. Znova. Deviaty raz. Svetlá sa rozsvecujú. Diváci sa zohýnajú pod sedačky, zdvíhajú kabelky, kabáty a uslzené vreckovky. Odchádzajú zo sály. Balíme kulisy a kostýmy. Robíme posledné spomienkové fotky. A zrazu…